#184 Scream it out loud (..?)

10. dubna 2010 v 14:17 | posted by P.2K |  Denník - P.2K
decoded.blog.cz
Neznášam - hádky - s našimi. A už vôbec nie, keď sú v tom rozmere, ako dnes. Včera sme pripravovali veci na Školský ples, ledva sme stíhali a keďže jedna baba odišla o pol hodinu pred nami, lebo ju tam niekto čakal už, Soňa odišla ku kaderníčke a D. šla s nami odviezť prvú várku do toho Istracentra - a ostala tam. A to že naša kuchyňa vyzerala ako po výbuchu žiadna z nich neriešila. Tak som to len upratala do stavu, aby to nevyzeralo zas tak hrozne s tým, že to dokončím dnes, pretože včera sme nič nestíhali, keďže kto to tam vozil? Ja a W. Kde sa to pripravovalo? U nás. Čo som síce navrhla, ale tak do prdele rátam snáď s tým, že mi to nakoniec pomôže aj niekto upratať. Síce to je asi len moja naivná predstava že nie som jediná, ktorej by bolo blbé odísť napr. ráno z bytu bez toho, aby pomohla upratať. No a od neupratanej kúchyne sa odvíjala celá naša hádka s rodičmi. Mohlo z toho byť niečo nevinné a malé, ale vzhľadom na to, že ja aj moja matka máme krámy, čiže sme nevrlé a na všetkých odporné a vzhľadom na to, že môj otec z duše nenávidí, keď som taká (a stále, STÁLE nedokáže pochopiť, že sa s tým tak týždeň každý mesiac bude musieť naučiť žiť), situácia eskalovala (neviem ako sa to povie po slovensky) a dopadlo to hysterickým záchvatom najprv mojej mamy, ku ktorej sa pridal fakt strašným krikom, ktorý by ma asi za iných okolností umlčal, no dnes mal úplne iný vplyv na moju psychiku a moje reakcie. V jednej chvíli sa vo mne niečo strašne prelomilo a vydala som zo seba taký krik (áno, spojený s plačom a poriadne hysterický), že prehlušil aj ten mojej mamy, aj môjho otca a po ktorom bolo pár sekúnd totálne ticho. Čiže vlastne tentokrát mal na našich môj záchvat viac - menej taký účinok, ako máva väčšinou otcov na mňa. Síce ma to stálo asi 5 minútové zloženie sa na zem v špajze, počas ktorého som sa snažila nadýchnuť, ale mám taký pocit že to k veľkým hádkam patrí. Každopádne vytáča ma fakt, že jednoducho nedokážu rešpektovať, že som teraz precitlivená a emocionálna, že nedokážu pochopiť, že ma každá jedna časť tela neskutočne bolí - kvôli krámom, kvôli tomu že som bola včera väčšinu dňa na nohách a kvôli tomu, že naša telocvikárka je p*ča a len prikladajú a prikladajú. A potom sa čudujú že z mojej strany nastane tzv "explózia" vnútri, ktorá sa potrebuje dostať von. Vlastne si nepamätám, že by som niekedy až takto vybuchla. A ak mám povedať pravdu, dúfam že sa mi to nikdy nestane pri hádke s niekým iným, ako sú moju rodičia, pretože mám pocit že ten človek by so mnou už nikdy v živote neprehovoril, alebo by sa mi aspoň pokúšal vyhýbať.

Vlastne sem ani nechcem písať tento článok, keďže nepotrebujem, aby ste si o mne mysleli že som psychopat, ale toto sú presne tie chvíle, kedy sa potrebujem vypísať ..
 


Komentáře

1 n i k a. n i k a. | Web | 10. dubna 2010 v 18:30 | Reagovat

vieš čo... toto ani nerieš ;)

ja to tiež nechápem keď u nás niekto urobí bordel a proste ani sa nespýta že či pomôže. ajby som povedala kašli na to. možno. ale princíp, že ani sa nezaujíma. to ma dokáže fakt nasrať

ale tých rodičov nerieš ;)
oni sa síce vždy tvária a proste nemala by si ale určite také stavy zažívajú aj oni, neverím že nie. takže určite to berú s rezervou. dúfam.
aj ked neviem napr naši to berú tak že nech sa deje čokolvek, ja nemám právo kričať - po nich. lebo sú rodičia. ale tak pomôžem is? =/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.